Start Park Miniatur - Centr.Kult.Ekumenicznej CKE - SK
CKE - SK
PDF Drukuj Email

Jednota v rôznosti.

Územie juhovýchodného Poľska pozostáva z časti malopoľského a podkarpackého vojvodstva. Spolu so severovýchodnými okresmi slovenskej časti Karpát a priliehajúcou časťou Ukrajiny je oblasťou, ktorá fascinuje jedinečnou  kultúrou pohraničia. Uvedené územie bolo osídľované etnický pestrým obyvateľstvom a stretáva sa tu katolícko-latinský západ s byzantsko-pravoslávnym východom.

V začiatkoch stret obidvoch civilizácií prinášal vzájomnú izoláciu s mnohými napätiami.  Predovšetkým v náboženskej oblasti, aj napriek neochote duchovných predstaviteľov obidvoch strán, sa postupne prehlbovala  kultúrna výmena. Pre obidve strany inšpiratívne boli zásadné odlišnosti v sakrálnom  umení a architektúre.

Pokiaľ pre katolícke chrámy vzorom boli dvojpriestorové rímske baziliky s jedno alebo viacloďovým korpusom a presbytériom. Sakrálne staviteľstvo starobylej Kyjevskej Rusi bolo založené na byzantských tradíciách s charakteristickým trojpriestorovým usporiadaním.

V období stredoveku nastupuje vzájomné prenikanie kultúr, čo zanechalo svoje stopy v prekrásnej architektúre drevených kostolov a cerkvi. Objavili sa typické pre poľsko-ruské pohraničie javy latinizácie gréckokatolíckych foriem ale tiež preberanie východných vzorov v  latinských kostoloch.

V čase intenzívneho rozvoja osídľovania horských oblasti Poľska a Uhorska sa od 14. do 17. storočia a najviac v 16. storočí  v Karpatách výrazne presadili pravoslávny Rusi a Valasi. Tieto pastierske spoločenstva časom zanechávali kočovný spôsob života a začali tu vytvárať nám známe etnografické skupiny Rusínov (Lemkov a Bojkov).

Lemkovia nazývaní tiež Rusnakami bola etnografická skupina ruských horalov, osídľujúcich na východe Nízke Beskydy a dolinu rieky Oslava a tiež časť Beskýd v okolí Nového Sąnczu až po prielom rieky Poprad na západe.

Bojkovia – beskydskí horali sa osadili pozdĺž severných svahov Východných Karpát od prameňa rieky San po Lomnicu na Ukrajine. Na východe hraničia s oblasťou osídlenú ďalšou etnickou skupinou Rusínov - Huculmi.

Svedectvom hlbokej viery Lemkov a Bojkov sú prekrásne drevené cerkvy, ktoré boli budované podľa prísne dodržiavaných  kritérií. V začiatkoch sa tieto cerkvy neodlišovali od pravoslávnych svätýň Kyjevskej Rusi. Postupne, najmä od II. polovice 17. stor.  sa kopuly lemkovských cerkvi začali stavať s pyramídovitými tzv. stanovými viacstupňovými strachmi zakončenými cibuľovitými kopulami s pseudolatarňami, podľa vzorov veží latinských kostolov. Začali sa tiež budovať veže s izbicou, ktoré slúžili tiež ako zvonice, podobne ako to bolo v rímskokatolíckych kostoloch. Od toho času sa veže stali stálym prvkom gréckokatolíckych cerkvi stavaných vo východných Karpatách. Lemkovské cerkvi z oblasti Nízkych Beskýd a Sądeckého Beskydu, rovnako tiež na priliehajúcom území dnešného Slovenska, možno odlíšiť niekoľko typov:

- severovýchodný; stavby dvoj aj trojdielne, kde často  bol  dobudovaný o sakristiu k severnej časti svätyne (presbytéria) a prekryté dvojstrannou strechou s baňatými vežami.

- najrozšírenejšie sú trojpriestorové(babinec, loď, svätyňa)  s najvyššou  západnou vežou boli stavané najmä v II. polovici 18. a v 19. storočí.

Bojkovské cerkvi, ktorých najvyššia kopula je nad loďou, predovšetkým v centrálne časti Bojkovského regiónu svojim charakteristickým štýlom, pripomínali čínske pagody. Je možné, že cieľom staviteľov bola harmonizácia k nebu vznášajúcich sa kopúl s vysokými  horami uprostred ktorých boli stavané.

Ďalšia etnografická skupina podhorských oblasti Karpát sú Podhorania.  Reprezentuje ich obyvateľstvo poľského pôvodu zmiešané s nemeckými a rusko-valašskými osadníkmi. Je to prechodná etnická skupina medzi obyvateľstvom horských oblastí a nížin.

Vedľa nich sa vytvorili Doliňania, ktorí už neboli horali ale poľsko-ruskí osídlenci kotlín v okolí Sanoka, Bukowska a Leska.

Územie karpatského Podhoria  bolo osídľované Podhoranmi  a tu dominovali v prevažnej miere drevené rímskokatolícke kostoly. Prvé z nich boli postavené už v 15. stor. Boli to objekty zrubovej konštrukcie, vysokých stien, kde presbytérium bolo s trojuholníkovou apsidou a spájalo sa so štvorcovou loďou. Veže boli dobudovávané o niečo neskôr. K najstarším patria kostoly v Hačove, Bliznom, Golcowej, Domaradzu, Humniskach a Iwoniču, ktoré boli prestavané v II. pol. 19. stor. Najkrajšie zo zachovaných sú zo 16. stor. a nachádzajú sa v Zrzinici, Šwiencanoch, Binarowej, Senkovej a Libuši. Štyri z nich sú zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Príklady všetkých štýlov našli svoje miesto v  Centre ekumenickej kultúry Jána Pavla II. v Rekreáčno-rehabilitačnom stredisku Caritas v Myčkovcach. Je tu park miniatúr sakrálnej drevenej architektúry kostolov a cerkvi. Na výmere 0,8 ha a na 10-tých kopčekoch bolo postavených 140 makiet v mierke 1:25. Nachádzajú sa tu najstaršie drevené kostolíky a cerkvy (pravoslávne a gréckokatolícke) z územia juhovýchodného Poľska, Slovenska a Ukrajiny.

Jedným z podstatných cieľov vytvorenia centra bolo ukázať návštevníkom rôznorodosť štýlov a bohatosť karpatskej sakrálnej drevenej architektúry, ktorá je vlastná jednotlivým etnografickým skupinám na území terajšieho Poľsko-slovensko-ukrajinského pohraničia. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že napriek nesmiernej detailnej rôznorodosti predstavujú jednu nerozdeliteľnú skupinu, jedinečnú v celom západnom kresťanskom svete.

Centrum bolo otvorené a posvätené 16. októbra 2007 na počesť 29. výročia voľby za pápeža Jana Pavla II.  Práve Svätému Otcovi, ako veľkému podporovateľovi porozumenia medzi kresťanmi, bolo predané patrónstvo nad celým projektom. Makety boli zrealizované nadšenou skupinou osôb pod vedením Januša Kuliga, (remeselníka z Chmielnika pri Rzeszowe) a architektonicko-urbanistickú úpravu terénu pripravil Norbert Piekarski z Blizneho. Súčasťou expozície je náboženská hudba a spevy, zodpovedajúca jednotlivým nábožensko-etnickým skupinám  a taktiež v informačnom stredisku poskytujeme komentár v mnohých jazykoch.

V miniatúrach predstavených sakrálnych architektonických štýlov, je návratom do časov minulých a ich zachovanie pre budúcnosť, lebo drevená architektúra je veľmi krehká. Veľkou nenahraditeľnou škodou boli nedávne požiare cerkvi v Opace, Komanči či kostola v Libuši, preto o to viac je ich treba ochraňovať ale aj prezentovať a propagovať.

Druhým dôvodom založenia  Centra ekumenickej kultúry (CKE) je snaha predstaviť iný pohľad na  minulosť. Bieščady sú územím, ktoré majú vysokú kultúrno-poznávaciu a turistickú hodnotu, ale obsahujú aj veľmi zložitú a bolestnú históriu. Ona sa odráža  aj v súčasnosti v živote nemnohých pôvodných obyvateľov tohto územia. Pre tých, ktorí boli prinútení  opustiť svoju vlasť po II. svetovej vojne spomienka na  rodisko  vyvoláva nostalgiu, smútok neutíchajúci žiaľ. Často pocity krivdy, z dôvodu násilného presídlenia vyvolávajú zlosť voči tým, ktorí zabrali ich rodnú hrudu. Táto bolestná minulosť  bola často predstavovaná tendenčne a jednostanne. Povinnosťou a snahou CKE je vytvárať možnosť k  inému pohľadu. Napriek všetkému čo sa stalo, nad všetkým čo nás delilo, cez historickú nenávisť je povinná zavládnuť pravdivá láska. Jednota sa môže tvoriť len v láske.  Nech láska bude základom všetkých medziľudských vzťahov . Túto pravdu všetkým vchádzajúcim do CKE pripomína nápis nad hlavnou bránou: „Nech vzájomná láska vládne medzi všetkými.“

Záväzkom  súčasnej generácie je uchovanie v pamäti týchto zanikajúcich kultúr a hľadanie priestoru k vzájomnému dialógu, porozumeniu a vzájomnej úcte.  K napĺňaniu tohto cieľa súčasne s otvorením CKE  sa uskutočnila aj vedecká konferencia k  následovným témam:

- cirkevná história na Poľsko-Slovensko-Ukrajinskom pohraničí

- dialóg sesterských cirkví (katolíckej a pravoslávnej)

- kultúrne a etnografické odlišnosti tohto územia.

Ideu jednoty v rôznosti realizujeme v Rekreáčno-rehabilitačnom stredisku Caritas v Myčkovcach už mnoho rokov. Návštevníci často  stredisko nazývajú ako „Miesto lásky“. Organizujeme  tu tábory pre detí z Ukrajiny a Bieloruska, medzi ktorými mnohí z nich sú pravoslávneho alebo gréckokatolíckeho vierovyznania. Spoločná zábava, pikniky s poľskými deťmi sú spájané s prednáškami z histórie, kultúry, náboženstva a tiež tradícii. 

Atmosféra, ktorá vládne v Centre ekumenickej kultúry Jana Pavla II. praje tomu, aby sme trpezlivo opäť ozajstnú jednotu a ekumenizmus postavený na vzájomnom porozumení, bez nenávisti a prežitých stereotypov budovali a predovšetkým na ozajstnej láske k blížnemu.